Mliečnik chvojkový veľmi dobre znáša suché a teplé stanovištia. V Národnom parku Donau-Auen sa dá pozorovať pozdĺž marchfeldskej protipovodňovej hrádze, ktorá sa stala dôležitým útočiskom lúčnej flóry a fauny nížiny Marchfeld.
Charakteristické znaky
Mliečnik chvojkový je trváca bylina s mliečnou miazgou, dorastajúca do výšky 15- 30 (50) cm. Typické kvitnúce jedince majú čiarkovité listy dĺžky 1- 3 cm a šírky 3 mm. Určovacím znakom je charakteristické striedavé usporiadanie čiarkovitých listov po celej stonke a súkvetie typické pre tento rod. V hornej časti bočných stoniek sú žiarivé paokolíkovité súkvetia. Listene v súkvetí sú najprv žlté, neskôr sa sfarbujú do červena. Kvety majú intenzívnu medovú vôňu. Sterilné bočné výhonky sú oveľa užšie a listy sú na nich v štetinovitých zhlukoch. Okrem takýchto typických jedincov sa objavujú aj žltozelené nerozkonárené exempláre s hrubými krátkymi listami. Príčinou takejto deformácie je napadnutie rastliny hubovou hrdzou, pričom tieto jedince nezakvitnú.
Rozšírenie
Daný druh je rozšírený skoro v celej Európe, v častiach Ázie, ako aj v severnej a východnej Afrike. V Rakúsku je hojný od nížin až po horské pásmo vo všetkých spolkových krajinách. Mliečnik chvojkový rastie na okrajoch ciest, hrádzí, na suchých a teplých okrajoch lesov, ako aj v stepných oblatiach. V Národnom parku Donau-Auen sa dá pozorovať v hojnom množstve na suchých stepných územiach v Lobau a často aj pozdĺž marchfeldskej protipovodňovej hrádze.
Ohrozenie a ochrana
Mliečnik chvojkový nie je ohrozeným druhom.
Spôsob života
Mliečnik chvojkový sa rozmnožuje vegetatívnym spôsobom výhonkami z plazivého podzemku. Na báze každého výhonku sa na jeseň zakladajú nové púčiky pre budúci rok. V apríli a máji sa objavuje z neviditeľných samčích a samičích kvetov súkvetie cyathium, charakteristické pre mliečniky. Každý zdanlivý kvet pozostáva zo samičieho vrcholového kvetu bez okvetných lístkov, ktorý je obklopený skupinou 5 samčích kvetov, ktoré sú taktiež bez obalov a pozostávajú iba z jednej tyčinky. Úlohu prilákať na kvet hmyz majú na starosti farebné žlté až červené listene. Tieto, aby boli pre hmyz dobre viditeľné, sú zoradené do paokolíkovitého súkvetia. Komplikovaná stavba súkvetia má svoje korene v histórii vývoja druhov rodu Euphorbia. V minulosti boli rastliny daného rodu hmyzoopelivé a postupnou evolúciou sa stali vetromopelivé, čím sa zredukovalo ich okvetie. Zo samčieho kvetu ostala jediná tyčinka a samičia sa zredukovala na semenník s čnelkou a bliznou. Neskôr sa tieto vetromopelivé kvety stali znovu hmyzoopelivými. Na to však bol potrebný funkčný obojpohlavný kvet, ktorý vznikol zoskupením týchto extrémne zredukovaných jednopohlavných kvetov. Optickým lákadlom pre hmyz sa stali nápadne sfarbené listy listeňov, ktoré ostali zachované z dávnych vetromopelivých čias ako kvetné obaly.
Zaujímavosti
Všetky pôvodné druhy mliečnikov sú prudko jedovaté. Rastliny pri poranení vyronia z tela bielu mliečnu šťavu, ktorá má zhubne pôsobiť na bradavice. Ak sa táto tekutina dostane do oka, môže zapríčiniť aj slepotu. Mliečna šťava slúži vlastne ako obranný mechanizmus rastliny proti hmyzu a iným bylinožravcom. Motýľovi lišajovi mliečnikovému (Celerio euphorbiae) sa podarilo túto chemickú bariéru rastliny zdolať. Jeho pestré húsenice nielen že žijú exkluzívne a výhradne na mliečniku chvojkovom, ale dokonca samy používajú rastlinný jed na svoju obranu, aby sa stali nestráviteľnými pre svojich predátorov. Húsenice sú čiernozelené s červeným pásom na chrbte a so žltými a bielymi fľakmi na každom segmente tela. Dôležité užitkové rastliny z čeľade mliečnikovitých pochádzajú pôvodne iba z Amazónie, ako sú napr. kaučukovník brazílsky (Hevea brasiliensis), maniok jedlý (Manihot esculenta). Ďalšími príbuznými mliečnikov sú vianočná hviezda (Euphorbia pulcherrima) a tŕňová koruna (Euphorbia splendens). V afrických savanách a polopúšťach rastie veľa kaktusom podobných rastlín z čeľade Euphorbiaceae s mäsitými stonkami a listami premenenými na tŕne. Tieto druhy sa prispôsobili stavbou svojho tela horúcemu a suchému podnebiu svojho stanovišťa a vyvíjajú sa podobne ako kaktusy z “Nového sveta”, s ktorými ale nie sú v príbuzenskom stave.