Alpsko-karpatský riečny koridor

Projekt "Alpsko-karpatský riečny koridor" je dôležitým stavebným kameňom pre zlepšenie zelenej infraštruktúry v Alpsko-karpatskom koridore. Projekt bol financovaný z programu EÚ INTERREG V-A SK AT a podporila ho spolková vláda Rakúska, Spolková krajina Dolné Rakúsko a vodohospodárska spoločnosť Schwechat. Zameriava sa na prepojenie horských pásiem Álp a Karpát prostredníctvom ich tečúcich vôd a ich bezprostredného okolia. Na tomto projekte sa pod vedením Národného parku Donau-Auen (Dunajské luhy) zúčastnilo celkovo 19 inštitúcií s cieľom posilniť tečúce vody v slovensko-rakúskom pohraničí ako ekologické spojenie medzi Alpami a Karpatmi.

V rámci projektu bolo vypracovaných niekoľko podrobných štúdií. Skúmala sa napríklad rybia fauna Rudavy. Vodná nádrž, v ktorej bolo zmapovaných 35 druhov rýb, predstavuje významný biotop rýb. Pozoruhodný je najmä zostatkový výskyt mihule ukrajinskej. Ďalšia štúdia sa venovala výskytu zubáča kráľovského na riekach Fischa, Schwechat, Močiarka a Rudava. Uvádzajú sa návrhy opatrení na zlepšenie pobrežných štruktúr pre rybárika riečneho. V rámci štúdie "Koncepcia podpory cezhraničných lužných lesov a ochrana starých lesov" bolo zdokumentovaných 138 lužných objektov s celkovou rozlohou 10 797 ha v oblasti spracovania. Štúdia sa zaoberá potenciálom obnovy v jednotlivých častiach. Je teda dôležitým základom pre ďalšiu prácu na vytváraní kontinuity (konektivity) a obnove záplavových území v tejto oblasti. Štúdia "Prieskum vodných krajinných prvkov v regióne alpsko-karpatského riečneho koridoru" sa zamerala na potenciálne možnosti prepojenia vodných krajinných prvkov v alpsko-karpatskom koridore. Veľmi vysoký potenciál konektivity existuje tam, kde sú pôdne podmienky dnes ešte vlhké až mokré alebo boli vlhké v minulosti.

V rámci "Alpsko-karpatského riečneho koridoru" by sa mohlo realizovať celkovo 13 pilotných opatrení (sedem v Rakúsku, šesť v Slovenskej republike) na rôznych miestach siete vodných tokov. Slúžia na zlepšenie biotopu a zvýšenie prepojenia vodných tokov s ich bezprostredným okolím.

Schwechat

Prítoky rieky Schwechat pramenia v oblasti Schöpfl vo Viedenskom lese. Schwechat preteká južnou časťou Viedenskej panvy a vlieva sa do Dunaja pri meste Schwechat. Je pozoruhodné, že Schwechat má do značnej miery prirodzenú dynamiku dna. Vďaka tomu je rieka mimoriadne cenná ako neresisko rôznych druhov rýb. Na druhej strane je väčšina 62 km dlhého úseku rieky Schwechat značne prehradená brehovými opevneniami. To bráni výmene s niekoľkými zostávajúcimi prirodzenými záplavovými oblasťami a výrazne obmedzuje odolnosť, t. j. odolnosť voči vonkajším vplyvom, ako sú silné dažde alebo suchá. Aj keď má rieka väčšinu roka nízky prietok, povodne sú veľmi výrazné. Prirodzené a prírode blízke retenčné oblasti, záplavové oblasti a lúky sú preto mimoriadne cenné a hodné ochrany nielen kvôli ich biodiverzite, ale aj kvôli minimalizácii extrémnych poveternostných udalostí.

Horný Schwechat

V oblasti prítokov rieky Schwechat v Biosférickej rezervácii Wienerwald sa pozornosť sústredila najmä na premenu smrekových lesov ako počiatočného štádia prirodzených jelšovo-jaseňových lužných lesných porastov. Celkovo sa realizovalo viac ako 42,1 ha opatrení na premenu lesa. Odstránili sa ihličnaté dreviny, ako napríklad smrek - podporila sa tak prirodzená obnova, a tým aj vznik vhodnej vegetácie pre danú lokalitu. Okrem toho sa na vhodných miestach vysadili topole čierne, aby sa dosiahlo lokálne zlepšenie a vytvoril sa odrazový mostík pre šírenie tohto domáceho druhu topoľa v Rakúsku.

Okrem toho sa na siedmich miestach Viedenského lesa vykonali hydromorfologické úpravy malých vodných plôch. Opatrenia sa pohybovali od odstránenia potrubných priepustov až po demontáž regulácie brehov.

Schwechat Traiskirchen

Pod prírodnou pamiatkou Schwechat-Auen pri Traiskirchene sa nachádza Kaiserau. Tu je Schwechat silne narovnaný a teda obmedzený vo svojom konštrukčnom polomere.

Cieľom revitalizácie bolo preto umožniť čo najvoľnejší vývoj koryta a brehov odstránením čo najväčšej časti brehového opevnenia. Okrem odstránenia brehových kameňov boli navrhnuté aj prvotné opatrenia, ako napríklad vytvorenie rozšírených plôch a vybudovanie hrádzí na protiľahlom brehu. Ich cieľom je podporiť dynamický vývoj riečneho koryta a brehov.

Približne dva roky po dokončení sa už vytvorili štrkové a pieskové brehy, ako aj brehové poruchy, ktoré využívajú zubáče a spol.

Mestská oblasť Schwechat

Počas revitalizácie v mestskej časti Schwechat boli v rámci existujúcej protipovodňovej ochrany realizované drobné stavebné úpravy. Vybudovaním piatich striedajúcich sa hrádzí sa vytvorila oscilujúca línia vodného toku. To prispieva predovšetkým k zlepšeniu biotopov pre druhy viazané na vodu, a tým k zvýšeniu biodiverzity. Na úrovni hrádzí sa koryto vodného toku prehĺbilo, aby sa vytvorilo hlboké koryto. Najmä pre ryby sú takéto stavby dôležité ako úkryty alebo na kŕmenie. Okrem toho boli inštalované prvky z mŕtveho dreva, ktoré okrem iného vedú k diverzifikácii biotopu pre larvy hmyzu. Tie sú zasa dôležitým zdrojom potravy pre ryby a obojživelníky.

Fischa

Rieka Fischa pramení v Steinfelde pri Haschendorfe v obci Ebenfurth, preteká jedenástimi obcami južnej Viedenskej panvy a vlieva sa do Dunaja pri obci Maria Ellend. Je dlhá 35 km, výškový rozdiel je veľmi malý, 86 m. Jej spádová oblasť má rozlohu 563,1 km². Pramení na východnom okraji pohoria Piestinger Schotterfächers (nazývaného aj Wöllersdorfer Schuttkegel), ktoré odvodňuje rieka Fischa. Je to tečúca voda, ktorá je takmer výlučne zásobovaná podzemnou vodou, a preto má veľmi stabilnú hladinu a pomerne stálu teplotu vody. Piesting sa pripája k rieke Fischa pri obci Gramatneusiedl.

Fischa - oblasť Kleine Au

V miestnej časti Fischamend sa Fischa delí na tri vetvy. Priechodnosť pre ryby v tomto úseku bola obnovená v oblasti pravého ramena pri deliacom ostrohu vybudovaním asymetrickej rampy.

Na jar 2021 bol dokončený rybí rebrík na rieke Fischa v Kleine Au v obci Fischamend. V kombinácii s revitalizáciou ústia rieky Fischa slúži toto opatrenie na zlepšenie priechodnosti rieky Fischa a predovšetkým na zlepšenie situácie pri nerese rýb, ktoré prichádzajú z Dunaja.

Aby bolo možné merať potenciál týchto druhov v hornom toku, a tým aj funkčnosť rybieho rebríka, bol začiatkom jari zavedený monitoring a na hornom konci rybieho rebríka bol zriadený kontrolný lapač. Ten sa používa na lov exemplárov, ktoré stúpajú cez rybí rebrík. Pasca na ryby sa denne vyprázdňuje, aby sa ryby spočítali a zmerali. Potom sa opatrne vypustia späť do vody.

Po viac ako 100 dňoch monitorovania pascí na ryby možno vyvodiť prvé pozitívne výsledky. Doteraz sa v rebríku objavilo 21 druhov rýb - medzi nimi všetky hlavné druhy typické pre tento vodný tok. Okrem toho sa počas jarného obdobia neresu mohli neresiace sa ryby chytať do rybích pascí, t. j. situácia pre neresovú migráciu dunajských rýb sa vďaka výstavbe zlepšila. Žiaľ, celkový počet zdokumentovaných rýb nebol v požadovanom rozsahu. Môže to byť spôsobené viacerými faktormi. Napríklad v roku 2022 spôsobilo extrémne sucho dlhodobo nízku hladinu vody v rieke Fischa, čo ovplyvňuje aj biomasu rýb v hornom toku. Aby bolo možné posúdiť dlhodobý účinok opatrenia, je preto dôležité pokračovať v programe monitorovania počas niekoľkých nasledujúcich rokov.

Ústie rieky Fischa

Cieľom tejto revitalizácie bolo obnoviť rieku, záplavové územie a brehové štruktúry typické pre túto lokalitu a zlepšiť ekológiu rýb v oblasti, kde sa Fischa vlieva do Dunaja. Tvrdá brehová prekážka tam bola zmiernená koncom roka 2019. V hornej časti toku ústia bola znížená ochrana brehov v dĺžke 125 m a v dolnej časti toku bolo úplne odstránených približne 130 m kamenných zátarás.

V ďalšom revitalizačnom kroku na jeseň 2020 bola znížená hladina zázemia nad ústím tak, že sa vytvorilo plytké bočné rameno s dočasným napojením na rieku Fischa. Postihnutá oblasť bola kedysi vodnou plochou a bola zasypaná v rámci vtedajšej bežnej údržby vodného toku. Dunajský štrk, ktorý sa tam v súčasnosti nachádza bol odstránený a materiál bol vrátený do cyklu dna Dunaja.

Vytvoril sa biotop, ktorý výrazne zlepšuje prepojenie vody, a tým poskytuje vodné a semiakvatické biotopy, najmä pre mladé ryby a obojživelníky, ako aj makrozoobentos a vodné vtáctvo. Okrem toho nižšia hrúbka štrku podporuje vznik vegetácie typickej pre danú lokalitu.

Spolu s obnovením priechodnosti rieky v oblasti Kleine Au pri Fischamende sa už krátko po dokončení výrazne zlepšila situácia v biotopoch mnohých vodných druhov v rieke Fischa.