Dunaj

druhá najdlhšia rieka v Európe

celková dĺžka: 2 850 km

Inundačné územie: 817 000 km2

Dunaj v Rakúsku

• dĺžka: cca 350 km

• sklon: asi 40 cm na km

• celkový sklon: 155 m

• kolísanie hladiny: až 7 m

Dunaj v národnom parku

• 36 km dĺžka toku v národnom parku

• 360 m priemerná šírka toku

• kolísanie hladiny: až 7 m

Najdôležitejšie prítoky

• Inn/Passau, Dunaj/Passau, Traun, Enns, Ybbs

• v národnom parku: Schwechat, Fischa, Rußbach, Morava/Dyje

Dynamika prúdenia prietokov

• 600 - 900 m³/s pri nízkom stave hladiny

• 1.500 - 1.900 m³/s pri strednom stave hladiny

• 8.500 - 11.000 m³/s pri storočných povodniach

pri najnižšie zaznamenanom stave hladiny

• feb. 1885: 392 m³/s

pri silných povodniach

• sep. 2024: 9.830 m³/s

• jun. 2013: 10.100 m³/s

• aug. 2002: 11.000 m³/s

• aug. 1991: 8.760 m³/s

• júl 1954: 9.600 m³/s

• sep. 1899: 10.500 m³/s

• nov. 1787: 11.900 m³/s

• v r. 1501: 14.000 m³/s

Posledné trasy voľne tečúceho Dunaja v Rakúsku

• Wachau 35 km

• východne od Viedne 47 km - z toho v Národnom parku Donau-Auen 36 km

Ekológia

V Rakúsku má Dunaj charakter horskej rieky s priemerným sklonom 40 cm na kilometer a rýchlosťou prúdenia 1-3 metrov za sekundu. Príčinou dunajských záplav v jarnom a letnom období je topenie sa snehu na horách, zrážkové povodne sa však môžu vyskytnúť aj v priebehu celého roka. Pre rastlinný a živočíšny svet je dunajská nížina migračným biokoridorom v smere osi východ - západ.

Prastarý Dunaj mal rôzne typy koryta (furkujúce, meandrujúce, priame). Pred reguláciou toku v 19. storočí existoval bohato štruktúrovaný systém jeho riečiska pozostávajúci z hlavných, vedľajších a starých korýt a ramien, ktorých prietoková kapacita sa neustále menila. Dynamika Dunaja neustále menila charakter krajiny. Vznikali nové ramená, ostrovy, staré sa zanášali, vyrastali nové lesné plochy a povodne ich zasa odnášali. Ešte aj dnes je tento druh dynamiky toku pozorovateľný a revitalizáciou prirodzených riečnych procesov (zosieťovaním odrezaných ramien a odstraňovaním spevnených brehov) sa opäť obnovuje. Kvalita vody Dunaja v súčasnosti v národnom parku je zaradená do II. stupňa.

Zásahy / využitie

V 19. storočí sa pristúpilo k regulácii Dunaja, a to za účelom zlepšenia lodnej dopravy a ochrany poľnohospodárskej krajiny v nížine Marchfeld pred povodňami. Týmito úpravami toku, ako napr. formovanie hlavného koryta spevňovaním jeho brehov násypmi, oddeľovanie vedľajších ramien, obmedzením vtoku prívalových vôd do lužnej krajiny a zadržiavanie vody v starých ramenách budovaním násypov, sa zásadne pozmenili ekologické vlastnosti rieky. Hlavný prúd sa stavebnými úpravami (bagrovanie, inštalácia priečnych hrádzí a riadiacich zariadení ,...) prispôsoboval technickým požiadavkám lodnej dopravy.

Od r.1950 sa v Rakúsku na Dunaji vybudovala takmer súvislá reťaz vodných elektrární. Voľný tok ostal zachovaný iba v oblasti Wachau a na území Národného parku Donau-Auen. Elektrárne zmenili tok Dunaja na sériu priehrad, ktoré bránia migrácii voľne žijúcich živočíchov a zadržiavajú štrkové nánosy, čo spôsobuje masívne "samoprehlbovanie" koryta Dunaja. V súčasnej dobe je to asi 1-2 cm za rok, ale existujú silné lokálne rozdiely. Pri záchrane lužnej krajiny pred vysychaním je potrebné pristúpiť k akútnym opatreniam, ktoré zamedzia ďalšiemu prehlbovaniu dunajského koryta.