Horčiak obojživelný je veľmi prispôsobivá rastlina, ktorá je schopná zmeniť svoj spôsob života podľa kolísania hladiny vody. V Národnom parku Donau-Auen sa vyskytuje vo forme suchozemskej i vodnej rastliny, v závislosti od biotopu, na ktorom rastie.
Charakteristické znaky
Horčiak obojživelný má plazivý rozkonárený podzemok. Rastliny žijúce vo vode sú dlhé až 3 m a na hladine majú lysé plávajúce listy, dlhé 5 až 17 cm. Suchozemské rastliny sú vysoké 0,3 - 1 m. Ich listy sú zvyčajne chlpaté, užšie a na koncoch špicaté. Najmä táto suchozemská forma sa nedá rýchlo rozoznať od iných druhov krídlatiek. Spoľahlivým rozlišovacím znakom je postavenie listov na stonke. Ružové kvety sú usporiadané do hustých, žiarivých klasovitých súkvetí.
Rozšírenie
Tento druh je rozšírený v severnom miernom pásme, vo východnej Indii, Južnej Afrike a v Mexiku. V Rakúsku sa horčiak obojživelný vyskytuje na celom území roptýlene, najmä v stojatých vodách bohatých na živiny, ako sú rybníky a staré riečne ramená. Daný druh sa môže vyskytovať aj na dočasne mokrých stanovištiach, ako sú vodné priekopy alebo vlhké ruderálne biotopy. Je rozšírený od nížin až do horských oblastí.
Ohrozenie a ochrana
Na území západných Álp je regionálne ohrozeným druhom.
Spôsob života
Horčiak obojživelný je vytrvalá viacročná rastlina, ktorá každoročne raší zo svojho v bahne zakoreného podzemku. Suchozemské rastliny majú vystupujúcu zakrivenú stonku. Stonka sa pri záplavách predĺži vzduchovými kanálikmi a na hladine sa rozprestrú veľké dlhostopkaté plávajúce listy. Ak sa okolité podmienky zmenia, plynule prebehne aj zmena morfotypov daného druhu. Horčiak kvitne od mája do septembra, plody sa vytvárajú zriedkavo napriek úspešnému opeľovaniu hmyzom. Vo vyšších polohách, kde sú kratšie vegetačné obdobia, plody zväčša nestihnú dozrieť. Horčiak sa môže rozmnožovať aj vegetatívnou formou výhonkami z podzemkov, i úlomkami stonky, ktoré ľahko zakoreňujú.
Zaujímavosti
Ostré, hnedočierne plody, sú odolné voči vode, a preto dlho ostávajú plávať na vodnej hladine.