Topoľ biely je veľký, na listy bohatý strom, ktorému dávajú charakteristický vzhľad jeho biele plstnaté listy na spodnej strane čepele. Jeho častý výskyt v dunajských lužných lesoch je spôsobený tým, že sa dožíva maximálneho veku 300 až 400 rokov a rýchlo sa množí koreňovými odnožami.
Charakteristické znaky
Topoľ biely je veľký strom s rovným, niekedy mierne zakriveným kmeňom. Zmladzuje sa väčšinou pomocou koreňových výhonkov, jeho šírenie sa v prírode pomocou semien je zriedkavejšie. Tento rýchlo rastúci druh dosahuje výšky až 40 m. Koruna stromu je voľná, väčšinou prevísa na jednu stranu. Jeho životnosť je 300 až 400 rokov. Kôra stromov má bielo-šedú farbu, niekedy šedo-zelenú, hladkú štruktúru, niekedy pokrytú tmavými stopami korkového dreva s drobnými bradavičnatými prieduchmi lenticelami. S pribúdajúcim vekom sa vrchná kôra stáva drsnejšou, sfarbuje sa na tmavozeleno, tvoria sa na nej hlboké pozdĺžne ryhy. Z okrúhlych púčikov, niekedy aj špicato - oválneho tvaru sa vyvíjajú striedavo rastúce viacdielne listy. Tieto sú dlhé 10 cm, 3 - 6 cm široké, s tromi až piatimi cípmi. Na povrchu čepele sú tmavozelené a lesklé, na spodnej časti sú plstnaté s bielymi chĺpkami. Listy vo vetre vyzerajú ako strieborné, odtiaľ pochádza aj nemecký názov tohto druhu (Silber-Pappel= topoľ strieborný). Kvety topoľa bieleho (jahňady) sa na strome objavujú v marci/apríli, pred jeho úplnym zalistením, a majú dvojdomé usporiadanie. Koncom mája zrejú semená, ktoré sú uložené v malých podlhovastých hruškovitých a vatovitých tobolkách. Vďaka svojmu mohutnému vzrastu v starobe sa stal topoľ biely charakteristickým druhom dunajských luhov.
Rozšírenie
Prirodzeným areálom výskytu topoľa bieleho je južná, stredná a východná časť Európy až po západnú Sibír, západnú Áziu a severnú Afriku. V strednej Európe sa nachádza roztrúsene, najmä v oblasti Dunaja, horného toku Rýnu a v okolí Odry, ako aj iných riek. V západnej a severnej Európe, ako aj v niektorých jej stredných častiach bol naturalizovaný.
Ohrozenia a ochrana
Topoľ biely je rozšírený vo všetkých spolkových krajinách, ohrozeným druhom je iba regionálne v Alpách. V dunajských luhoch je hojne rozšírený, nie je ohrozeným druhom.
Spôsob života
Topoľ biely často klíči na nevyvinutých pôdach, väčšinou piesočnatých, darí sa mu však aj na glejovitých pôdach v močiarnych oblastiach. Preto sa často vyskytuje pri starých riečnych ramenách, odtokových kanáloch a v zaplavovaných oblastiach. V Alpách sa vyskytuje až do nadmorskej výšky 1500 m n. m. Ako pririečny strom sa vyskytuje aj v nepravidelne zaplavovaných tzv. tvrdých lužných lesoch. Niekde tvorí aj dominantnú výsadbu, v lesnom hospodárstve býva často vysádzaným obľúbeným druhom (krátkodobé pestovanie, rozmnožovanie koreňovými výhonkami).
Zaujímavosti
Drevo topoľa bieleho je široké, beľavé so žlto oranžovým jadrom. Vyrába sa z neho: papier, drevitá vlna, drevovláknité dosky. Svojim monumetálnym vzrastom v staršom veku je často dominantou lužných lesov, kde slúži iným druhom živočíchov a rastlín ako dôležitý reprodukčný biotop.