Topoľ čierny je rýchlorastúci mohutný strom rastúci na štrkovitom pobreží riek a v mäkkých lužných lesoch. Koruna topoľa je široká a rozložitá, so silnými vetvami, pôsobiaca nepravidelným dojmom. Na výhodných stanovištiach dorastá do výšky 30 m s priemerom kmeňa až 2 m. Dožíva sa 100, niekedy až 300 rokov.
Charakteristické znaky
Staré stromy topoľa čierneho sú impozantné svojim silným hrčovitým vzhľadom. Má schopnosť tvoriť bohaté koreňové odnože a pňové výhonky. Charakteristickým znakom sú hrčovité zdureniny na kmeni a košatá koruna. Koruna je široká a nepravidelne stavaná. Kôra kmeňa je šedobiela s hnedošedou až čiernou hrubou borkou s trhlinami, častý je výskyt bradavičnatých prieduchov. Daný druh dosahuje výšku až 35 m a priemer kmeňa 2 m. Žlto až červeno-hnedé púčiky sú učupené pri báze vetvy, svojím špicom niekedy vyčnievajú smerom von. Sú lepkavé, lysé alebo mierne chlpaté. Výhonky sú pomerne tenké, okrúhle, ílovito žlté, na svetle hnedasté. Striedavé listy 5 - 10 cm dĺžky sú okrúhlo trojuholníkové, kosoštvorcové a zašpicatené, v mieste vyrastania červeno-zelené. Na povrchu sú tmavozelené lesklé, zospodu trošku svetlejšie.Tak ako aj iné druhy rodu Populus je topoľ čierny dvojdomý vetrom opelivý druh. Kvitne v apríli/máji, ešte pred zalistením, plody tobolky dozrievajú v máji. Zrelé tobolky praskajú a vypadávajú z nich bledohnedé semená so snehobielym vlnitým zväzkom chĺpkov.
Rozšírenie
Topoľ čierny je rozšírený od Európy po strednú Áziu. Vyskytuje sa v nížinách popri veľkých riekach. V Európe sú to oblasti riek Loire, Rhône, Dunaj, ako aj Rýn, Labe, Odra a Weichsel. Presne vymedzené prírodné areály jeho výskytu sa dajú pre veľké výsadby tohto druhu len ťažko určiť.
Ohrozenie a ochrana
Topoľ čierny je v celej strednej Európe všeobecne ohrozeným druhom a je ako takmer vyhynutý druh uvedený v Červenom zozname. V Rakúsku sa vyskytuje vo všetkých spolkových krajinách, tu je však tiež zaradený medzi ohrozené druhy. V niektorých regiónoch, ako napr. v Alpách alebo okolo Dunaja, je zaradený do vyššej kategórie ohrozenia.
Spôsob života
Topoľ čierny je dominantou na piesočnatých brehoch riek alebo na štrkovitých podložiach. Dobre znáša suché podmienky v hornej časti pôdy, potrebuje ale vyšší stav hladiny podzemnej vody. Ako jeden z mála druhov stromov je schopný kolonizovať štrkové pôdy. Tento strom bol kedysi veľmi rozšíreným druhom popri riekach v predpolí Álp a v hornej časti toku Dunaja. Negatívny vplyv na jeho rozšírenie mali regulácie riek pre riečnu plavbu (narovnávanie tokov), ako aj budovanie riečych kanálov, či protipovodňových hrádz. Okrem spomínaných technických vodných stavieb, ako aj ďalších požiadaviek zameraných na využitie krajiny, ktoré viedli ku ekologickým a krajinárskym zmenám, k ohrozeniu topoľa čierneho výrazne prispela aj výsadba hospodársky produktívnejších topoľových odrôd. Dnes je celoeurópskou snahou chrániť posledné zvyšky prirodzených porastov topoľa čierneho a tým prispieť aj k prežitiu tohto veľkolepého stromu do budúcnosti.
Zaujímavosti
Drevo topoľa čierneho je na reze belavé, jadro je bledohnedej farby. Štruktúra dreva je skôr hrubá, samotné drevo je ľahké a mäkké a má vysokú odolnosť voči oderu. Kvôli borke s hlbokými trhlinami nie je moc chránené, ale aj tak sa považuje za najhodnotnejšie pôvodné topoľové drevo. Využíva sa na výrobu drevitej vlny, škatúľ, domácich nástrojov, na rezbárske práce, ako aj na výrobu nábytku a stavbu domov. V prírodnom lekárstve sa tiež zúžitkovávajú časti tohto stromu, ako napr. kôra, puky a drevo. Topoľ obsahuje liečivé látky s antiseptickými účinkami, látky na znižovanie teploty, na podporu trávenia, i hojenie rán. Topoľ čierny je svojou mohutnou stavbou tela nápadným stromom, ktorý je bohužiaľ v súčasnosti veľmi zriedkavým druhom. Okrem iného je dôležitým stromom pre výstavbu hniezd veľkých dravcov (bocian čierny, orliak morský).