Svíb krvavý je opadavý, husto rozvetvený ker, ktorý sa dá v prírode dobre rozpoznať aj v zime na základe výskytu červenej kôry na jeho jednoročných konárikoch. Je to 4 m vysoký krík a je jedným z najčastejších porastov lužnej krajiny. Rastie na rôznych stanovištiach a rozmnožuje sa koreňovými výhonkami.
Charakteristické znaky
V strednej Európe je svíb krvavý hustým rozkonáreným kríkom, ktorý pozostáva z relatívne tenkých a niekedy aj prevísajúcich jednotlivých výhonkov. Niekedy vyrastie aj do výšky 5 m a môže sa dožiť aj 80 rokov. Často tvorí kmeňové a koreňové výhonky a odnože. Jeho druhové meno pochádza zo žiarivo červenej a neskôr červeno-hnedej kôry jednoročných konárikov. Farba kôry je z nahromadených antokyanínov v subepidermálnom pletive. Červené sfarbenie sa prednostne objavuje na slnečnej strane konárov. Staršie kmene majú kôru šedo-hnedú. Na rozdiel od drieňa obyčajného so žltými kvetmi, sa u svíbu krvavého nedajú dobre odlíšiť puky kvetov od pukov listov. Puky majú dĺžku asi 6 mm, sú podlhovastého tvaru a bez šupín. Postranné púčiky sú umiestnené naprieč, koncové listové puky majú jazykovitý tvar, často majú viaceré hroty a sú väčšie ako postranné puky. Protistojné listy sú 4 - 10 cm dlhé, 2,5 - 5 cm široké a na rozdiel od druhu drieňa obyčajného sú na povrchu jemne ochlpené. Z vrchnej strany sú listy bledozelené, zospodu matne zelené. Na jeseň sa listy sfarbujú do krvavočervena. Svíb krvavý kvitne až po vyrašení listov na rozdiel od drieňa obyčajného, ktorý kvitne ešte pred zalistením.
Koruny 20 až 50 kvetov sú biele, súkvetie je vrcholík. Plody sú okrúhle čiernomodré kôstkovice priemeru 5 - 8 mm, ktoré majú trpkastú chuť. Drevo svíba krvavého je pevné, ťažko štiepateľné, a veľmio tvrdé. Beľ a jadro dreva sú rovnakej farby, červeno-bielo sfarbené.
Rozšírenie
Svíb krvavý je rozšírený takmer v celej Európe. Na severe siaha jeho výskyt až do Írska a južnej časti Nórska, smerom na juh až na Sicíliu a do Grécka, na východ až do Ruska. V Rakúsku sa vyskytuje vo všetkých spolkových krajinách. V národnom parku je najčastejšou krovinou a vyskytuje sa na všetkých stanovištiach.
Ohrozenie a ochrana
Nie je ohrozeným druhom ani v Rakúsku, ani v Európe.
Spôsob života
Svíb krvavý uprednostňuje priepustné vápenaté pôdy. Rastie v nížinách a na pahorkatinách do nadmorskej výšky 1200 m n. m. Hojne sa vyskytuje v lužnej krajine pozdĺž riek, na močaristých stanovištiach, na suchých lesných svahoch i ako podrast vo vlhkých listnatých a miešaných lesoch i na silne zatienených miestach. V národnom parku sa vyskytuje na všetkých stanovištiach.
Zaujímavosti
Drevo svíba krvavého sa využíva na sústruženie. V minulosti toto drevo hodne využívali obuvníci, vyrábali sa z neho aj ozubené kolesá, ako aj závory dvier na sedliackych domoch a stodolách. Z plodov svíba krvavého sa vyrábajú ovocné šťavy, lebo obsahujú veľa vitamínu C. Surové plody sú nepožívateľné. Kriaky svíba krvavého slúžia ako potrava pre divú zver, koreňovým systémom spevňujú pôdy. Charakteristickým znakom svíba krvavého je červené sfarbenie jeho ročných výhonkov, ktoré dodávajú krajine najmä v zimnom období určitú farebnosť.