Šípovka vodná je mnohotvárna vodná rastlina, ktorá je výborne prispôsobená na život v lužných oblastiach s veľkými výkyvmi hladiny vody. V hlbokých vodách vytvára iba čiarkovité podvodné listy, na hladine má plávajúce listy s oválnou čepeľou. Vzpriamené vynorené dlhostopkaté listy šípovitého tvaru vytvára iba pri nízkej hladine vody. Na slnečných stanovištiach sú tieto listy natočené presne smerom severo-južne (rastlinný kompas).
Charakteristické znaky
Šípovka vodná dosahuje výšku od 20 do 200 cm a je podľa výšky hladiny vody polymorfná. Hlboko pod vodnou hladinou vytvára ružicu najprv čiarkovitých listov. Pri dosiahnutí vodnej hladiny vytvára šípovka oválne plávajúce listy. Typické vzdušné šípovité listy vyrastajú iba pri nízkej hladine vody, alebo v suchom období. Obdobie jej kvitnutia je v júni až v auguste. Kvety sú jednopohlavné, jednodomé (oddeleného pohlavia), kvetné stopky sú trojhranné. Kvety sú praslenovito zoskupené okolo stonky. V dolnej časti stopky sú umiestnené iba samičie kvety, v hornej zasa iba dlhostopkaté samčie kvety. Tri biele korunné lupienky s výrazným purpurovým fľakom na báze sú zoradené do kruhu (priemeru 10-15 mm).
Rozšírenie
Daný druh je rozšírený po celej Európe a západnej Ázii až po jazero Bajkal. Táto teplomilná rastliny sa vyskytuje iba do nahdmorskej výšky 500 - 600 m n. m. V Rakúsku rastlie šípovka popri väčších riekach, ako je Dunaj, Morava a Mur, no vyskytuje sa aj napr. pri Bodensee. Šípovka vodná rastie v plytkých, na živiny bohatých vodách, ako aj v mierne tečúcich vodách. V Národnom parku Donau-Auen sa vyskytuje na okraji vodných plôch pri severnom brehu rieky, niekedy aj v hojnom počte.
Ohrozenie a ochrana
Šípovka vodná je označovaná za špecialistu na vodné stanovištia s kolísajúcou vodnou hladinou. V súčasnosti je zaradená medzi kriticky ohrozené druhy. Následkom regulácií tokov a výstavbou vodných elektrární sa vhodné biotopy pre šípovku postupne strácajú. Vo Viedenskej vyhláške o ochrane prírody je čiastočne chráneným druhom.
Spôsob života
Druh šípovka vodná toleruje veľké výkyvy hladiny vody a formou listov sa prispôsobuje momentálnemu stavu okolitého prostredia. V hlbších vodách šípovka nekvitne. Ku koncu vegetačného obdobia sa na materskej rastline vytvoria silnejšie výhonky, ktoré na svojich koncoch nesú škrobovité púčiky. Z týchto púčikov na ďalší rok vyrastie mladá šípovka. V oblastiach s veľkými výkyvmi vodnej hladiny sa stáva šípovka menej konkurencieschopnou a býva vytláčaná vyššími rastlinami.
Zaujímavosti
Škrobovité puky šípovky sa v minulosti zbierali na konzumáciu. V čerstvom stave vraj chutia ako orechy, varené ako hrášok. Zakladateľom umelých záhradných jazierok v nižších nadmorských polohách sa vrele odporúča, aby si zaobstarali šípovku z dobre zásobovaných záhradníctiev. V poslednom čase u nás, bohužiaľ, začali niektorý predajcovia ponúkať mnohé nepôvodné druhy šípoviek, ako napr. Sagittaria latifolia zo Severnej Ameriky. Zodpovedným výberom domáceho druhu Sagittaria sagittifolia sa prispieva k zachovaniu tohoto pôvodného ohrozeného druhu.