Vlkovec obyčajný patrí medzi teplomilné druhy rastlín žijúcich v nížinách. U tohto druhu je pozoruhodný proces opeľovania. Počas neho vlkovec vo svojom kvete zachytáva a načas uväzní malé mušky, ktoré sa z kvetu môžu vyslobodiť až vtedy, keď sa na tyčinkách vyprázdnia peľnice. Peľom obťažkané mušky potom opúšťajú kvet, aby opelili susedné rastliny.
Charakteristické znaky
Vlkovec je trváca kvitnúca rastlina, ktorá narastá do výšky 30-70 cm. Vzpriamená byľ je v hornej časti krivolaká, na priereze štvorhranná. Listy sú srdcovitého tvaru, s výraznou stopkou, na konci sú špicaté. Kvety (2-6) sú žlté, praslenovito zoskupené v pazuchách listov. Okvetie je rúrkovité, dlhá žltá rúrka je mierne prehnutá, na báze guľovito zhrubnutá, v ústí je jazýčkovito rozšírená a žltá. Vlkovec kvitne od mája do júna. Plodom je hruškovitá tobolka s množstvom semien.
Rozšírenie
Hlavnou oblasťou jeho výskytu je Stredomorie a západná Ázia. V Rakúsku sa vyskytuje rozptýlene iba v nížinách. V regióne Vorarlberg sa nenachádza. Rastie v lužných lesoch a v teplomilných húštinách, ako aj vo viniciach.
Ohrozenie a ochrana
Vlkovec obyčajný je regionálne ohrozeným druhom, napr. v údolí Rýnu, na severnom úpätí Álp, ako aj v korutánskych panvách a údoliach. Vo Vorarlbergu sa nevyskytuje, v oblastiach Salzburg a Tirol je zavlečeným druhom.
Spôsob života
Vlkovec obyčajný má pozoruhodnú cudzoopelivú stratégiu. Do svojich rúrkovitých kvetov naláka malé mušky, ktoré sa po hladkom vnútornom ústí šmyknú a skĺznu do korunnej rúrky. Kvet pôsobí ako pasca a zabraňuje obeti chĺpkami smerujúcimi do stredu rúrky opustiť daný priestor. Až po vyprázdnení peľníc sa chĺpky sklopia a umožnia muškám oblepených peľom opustiť pascu. Tie potom vletia do ďalšieho kvetu, prenesú nalepený peľ na jeho bliznu a znovu sú uväznené v kvete dovtedy, kým nedozrejú peľnice.
Zaujímavosti
Vlkovec obyčajný je pre ľudí jedovatou rastlinou, pre húsenice krásneho motýľa pestroňa vlkovcového (Zerynthia polyxena) je však prednostným zdrojom potravy. Tento motýľ sa spolu so svojou rastlinou vyskytuje v južnej a juhovýchodnej Európe. V Rakúsku má severnú hranicu svojho rozšírenia. Smerom na sever je výskyt jeho obľúbenej rastliny a potravy stále vzácnejší.