Rezavka aloovitá vďačí za svoj nemecký názov ružici tuhých listov, ktoré pripomínajú račie klepetá (= Krebsschere). Pred výstavbou protipovodňovej hrádze na ochranu nížiny Marchfeld pred dunajskými záplavami, bola rezavka veľmi rozšírená vo vzdialených starých dunajských ramenách, v močarinách Marchfeldskej nížiny. Dnes sa táto vodná rastlina, ktorá svojím vzhľadom pripomína tropickú broméliu, vyskytuje zriedkavo iba v niektorých mŕtvych dunajských ramenách.
Charakteristické znaky
Daný druh je trvácou, poloponorenou bylinou s ružicou tuhých listov, ktorá väčšiu časť roka prežíva pod vodou. Tuhé šablovité listy sú dlhé až 40 cm a 3 cm široké, na pílkovitom okraji a na rebrách sú ostnité. V čase kvitnutia sú vynorené z vody do polovice. Kvety majú biele okvetné lístky, ktoré sú zreteľne väčšie ako zelené kalíšne lístky a sú trojpočetné ako u ostatných druhov čeľade žabníkovitých. Rastlina je dvojdomá, samičie kvety obsahujú iba semenník a samčie len tyčinky. Na spodu listovej ružice je krátky nerozkonárený pozemok, ktorý slúži na ukotvenie rastliny na dne vôd.
Rozšírenie
Rezavka aloovitá je rozšírená len v nížinách strednej Európy až po západnú Sibír. Na území severnej a južnej Európy je jej výskyt zriedkavejší. V Rakúsku rastie v lužných oblastiach Moravy a Dunaja.
Ohrozenie a ochrana
Vzhľadom na jej ojedinelý výskyt je rezavka aloovitá v Rakúsku kriticky ohrozeným druhom. Problematické je to, že rezavka prispieva k zanášaniu svojich vodných biotopov. Tento druh je odkázaný na životné prostredie v prirodzene vzniknutých odrezaných riečnych meandrov a v starých ramenách riek. Tam, kde sa reguláciou rieky zamedzí vzniku takýchto vodných plôch, rezavka mizne, a s ňou aj množstvo iných príbuzných druhov vodných rastlín (napr. vodnianka žabia, Hydrocharis morsus-ranae). V mnohých prípadoch prispeli k jej vymiznutiu aj miestni rybári, pretože jej husté porasty znemožňujú rybolov.
Spôsob života
Na jar, keď sa voda zohreje, vyrastajú listy rezavky aloovitej z podvodného zimného úkrytu nad vodnú hladinu. Od mája do augusta sa v strede listovej ružice tvoria biele kvety, pričom vzhľadom k neprítomnosti opačného pohlavia dochádza k úspešnému oplodneniu iba zriedkavo. Samotná rezavka kvitne iba zriedkavo. Ak nemá priaznivé podmienky, rezavka vyrastá nad vodnú hladinu iba na krátke obdobie, alebo ostáva pod hladinou. Rozmnožuje sa vegetatívnym spôsobom výhonkami z podzemku materskej rastliny, pričom dcérske rastliny ostávajú s ňou dlhšie spojené. Na zarastených vodných plochách vytvárajú husté ružice listov rezavky viaceré poschodia a postupne môžu zaplniť celé vodné teleso. Vonkajšie listy ružice na jeseň odumierajú, vnútorné naabsorbovanými naplaveninami oťažejú a klesnú na dno.
Zaujímavosti
Rezavka, ako dvojdomá rastlina, sa v mnohých prípadoch rozširuje do svojho okolia formou iba samčích alebo len samičích jedincov. Rozmnožovanie potom môže prebiehať iba vegetatívnou formou výhonkami z materského podzemku, na koncoch ktorých vyrastajú potom nové listové ružice. Po povodniach tak môže vzniknúť z jedinej dcérskej rastliny, ktorá sa dostane do vhodného vodného biotopu, nový hustý koberec rezaviek. Jej rozširovanie do väčších vzdialeností umožňujú aj niektoré druhy vtákov, ktoré využívajú listové ružice na budovanie svojich hniezd. Táto forma rozširovania rezavky je síce obmedzená, ale tak povediac „raz za uhorský rok“ tiež prispieva k tvorbe rozsiahlych rezavkových kolónií na nových lokalitách.