Jesienka obyčajná patrí v Národnom parku Donau-Auen medzi najjedovatejšie rastliny. Jej veľké svetlofialové kvety, ktoré trochu pripomínajú jarný druh krokus, sú naši lúčni poslovia jesene. Mladý plod je v zime ukrytý pod zemou, objavuje sa až na jar aj s listami rastliny.
Charakteristické znaky
Jesienka je trvalka vysoká 5 - 40 cm, ktorá má v zemi asi 7 cm dlhú, podzemnú, hnedú šupinatú hľuzu. Jej podlhovasto kopijovité listy sú až 40 cm dlhé a dajú sa pozorovať spolu s plodom, pukavou tobolkou so semenami, iba na jar a v lete. V období medzi augustom a novembrom, keď sa listy strácajú, objavujú sa na lúkach dlhostopkaté bledofialové kvety. Majú priemer 1 - 3 cm a v strede s tromi dlhými čnelkami s malými bliznami. Okvetie je lievikovité a vytvára smerom nadol dlhú rúrku. V čase kvitnutia nie sú viditeľné ďalšie nadzemné časti rastliny. Veľmi zriedkavo sa dá pozorovať kvitnutie jesienky aj vo februári a marci.
Rozšírenie
Jesienka obyčajná je rozšírená po celej Európe, ako aj v severnej Afrike, v nížinách i v horách do nadmorskej výšky 1400 m n. m. V Rakúsku sa vyskytuje vo všetkých spolkových krajinách. Rastie najmä na vlhkých lúkach bohatých na živiny (napr. mokraďové lúky), i v lužných lesoch, kde často vytvára súvislé porasty s veľkým počtom jedincov.
Ohrozenie a ochrana
Jesienka obyčajná je v panónskej oblasti východného Rakúska ohrozeným druhom.
Spôsob života
Životný rytmus jesienky je výrazne odlišný od väčšiny pôvodných druhov kvitnúcich rastlín. Táto hľuznatá rastlina s veľkou stonkou kvitne až na jeseň, keď už jej listy dávno uschli. V danom období už iné druhy kvitnú menej. V tomto období sú už lúky zväčša pokosené alebo spasené, takže kvety jesienky sú pre opeľujúci hmyz i návštevníkov národného parku zreteľne viditeľné. Tri veľké listy jesienky s plodom- trojitou tobolkou so semenami sa objavujú až na jar nasledujúceho roku.
Zaujímavosti
Jesienka obyčajná obsahuje rad alkaloidov, z ktorých najdôležitejším je kolchicín. Je prítomný v obaloch semien, pukoch i v listoch. Rastlina je nebezpečná najmä pre teplokrvné živočíchy, pretože už požitie 5 g semien predstavuje smrteľnú dávku. Príznaky otravy sa prejavia po niekoľkých hodinách a končia kolapsom celého organizmu. V medicíne sa liečivá s obsahom kolchicínu používajú na liečbu dny, reumy, kožných ochorení, žalúdočných a črevných katarov. Pri dlhodobom užívaní sa jed kumuluje v tele. Obsah kolchicínu v jednotlivých rastlinách kolíše a preto sa ako liečivo používa len odseparovaná účinná látka. Treba ľudí varovať pred samoliečbou napr. listami jesienky! Už v starovekom Grécku bola táto rastlina známa svojimi liečivými účinkami proti dne. Podľa vysokého obsahu jedov bola už vtedy jesienka známa aj pod menom „ephemoren= smrtiaca behom jedného dňa“.