Do rodu Utricularia sú zaradené mäsožravé rastliny, ktoré si potrebné dusíkaté látky zčasti získavajú zo svojich obetí, ako sú napr. malé vodné živočíchy. Bublinatka obyčajná sa vyskytuje v starých dunajských ramenách v Lobau.
Charakteristické znaky
Bublinatka obyčajná je trváca vodná bezkoreňová, ponorene plávajúca bylina. Listy sú mnohokrát čiarkovito delené. Niektoré nitkovité listy sú modifikované (lapacie machúriky)- sú mechúrikovito nafúknuté, duté a slúžia ako lapacie zariadenie na drobný hmyz. Od júna do augusta vyrastajú kolmo na hladinu kvetné výhonky. Kvety sú zlatožltej farby, zoradené do voľných strapcov. Spodný pysk je sedlovito prehnutý a stopka kvetu je 2-3-krát dlhšia ako krycí listeň. Jej príbuzný druh bublinatka nebadaná, Utricularia australis, má spodný pysk koruny rovný a stopka kvetu je 2-3-krát dlhšia ako krycí listeň. Na jeseň sa tvoria zimné púčiky.
Rozšírenie
Druh je rozšírený po celej severnej polgule, v Severnej Amerike, skoro v celej Európe až do severnej Ázie. V Rakúsku sa vyskytuje 5 rôznych druhov bublinatiek, pričom sa niektoré špecializujú na chudobné rašelinové vody. Bublinatka obyčajná je rozšírená vo všetkých rakúskych spolkových krajinách okrem Korutánska. Obýva väčšinou nižšie polohy, ale vyskytuje sa aj v nadmorskej výške do 1000 m n. m. Obľúbenými habitatmi sú stojaté a pomaly tečúce vody, močiare a mierne husté trstinové porasty, ako napr. v Lobau.
Ohrozenie a ochrana
Biotopy bublinatky obyčajnej sú roztrúsené a vzácne. V Rakúsku je tento druh klasifikovaný ako ohrozený, v Českom masíve je kriticky ohrozeným druhom. Druhy bublinatiek žijúce v rašelinovom prostredí sú ešte vzácnejšie a hrozí im vyhynutie (napr. U. bremii, bublinatka Bremova).
Spôsob života
Bublinatka obyčajná prezimuje na dne stojatých vôd vo forme zimných pukov, z ktorých už na materskej rastline vyrastá výhonok. Skoro na jar puky vyklíčia a rastlina vytvorí na povrchu vodnej hladiny listy. Kvety sa objavujú najmä v plytších vodách v hustom poraste plávajúcich listov. Žlté kvety svojím tvarom pripomínajú „leviu tlamu“ ich opeľovačmi sú mušky z rodu pestricovitých. Bublinatka sa čiastočne rozmnožuje okrúhlymi semenami, ale najmä zimnými púčikmi. Tieto sa tvoria na koncoch materskej rastliny a na jeseň sa z rozpadávajúcej rastliny ľahko uvoľňujú. Vzhľadom k tomu, že bublinatka netvorí žiadne korene, prijíma živiny celým povrchom svojho tela a z hmyzu chyteného pomocou mechúrikovitých lapačov. Jej členité, nitkovito ukrojené listy spôsobujú enormné zväčšenie plochy celej rastliny, čo uľahčuje jej príjem živín a výmenu plynov. Takýto typ členitých listov je typický pre rastliny žijúce pod vodnou hladinou.
Zaujímavosti
Bublinatky sú v našich podmienkach jedinými rastlinami, ktoré lovia vodný hmyz. Zatiaľ čo mäsožravka rosička striehne na pavúkov a iný hmyz svojimi lapacími zariadeniami na listoch vo forme špecializovaných chĺpkov a tráviacich žliazok, uloví bublinatka pomocou svojich lapacích machúrikov, ktoré vznikli premenou listu, mnohé malé vodné živočíchy, ako sú dafnie a larvy komárov. Vo vnútri mechúrika uzatvoreného záklopkou je podtlak. Ak sa živočích dotkne chĺpkov na záklopke, otvorí sa záklopka dovnútra a živočích je bleskovo vtiahnutý do mechúrika aj za pomoci vodného prúdu. Mechúrik sa uzavrie záklopkou a korisť je postupne strávená enzýmami vylučovanými vo vnútri mechúrika. V mechúriku po vypumpovaní vody vznikne opäť podtlak a je pripravený na ulovenie ďalšej koristi. Mechúriky tráviace korisť sa dajú odlíšiť od prázdnych tmavším až modrastým sfarbením.