Brest hrabolistý vyrastá do výšky až 35 m. Je to bohato rozkonárený strom s pravidelnou zaoblenou korunou. Optimálne podmienky nachádza v lužných oblastiach pri veľkých riekach, kde spolu s dubom letným vytvára horné poschodie vlhkého a sviežeho tvrdého lužného lesa. V dnešnej dobe sú porasty brestov hrabolistých silne zredukované následkom hubového ochorenia brestov “grafiózou”. Preto sa tento druh ocitol na Červenom zozname kriticky ohrozených druhov. V národnom parku je rozšírený v čerstvom tvrdom lužnom lese.
Charakteristické znaky
Brest hrabolistý je opadavý strom rovného vzrastu, ktorý dosahuje výšku až 35 m. Korunu má bohato rozvetvenú, vysoko klenutú a mnohotvárnu. Brest tvorí bohaté koreňové výhonky (z ktorých sa môžu vyvinúť aj malé krovité zárasty), ako aj výhonky a nádorovité výrastky na kmeni, a vodné výhonky. Kôra je skôr hladká, matne šedá a na mladých konároch s jemnými tmavými trhlinami. Na kmeni a silnejších konároch je kôra hnedastá až tmavohnedá s hlbokými pozdĺžnymi trhlinami. Bresty hrabolisté sa dožívajú až 500 rokov a na pôdach s dostatkom živín mávajú priemer kmeňa hrubý 1,5 až 2 m. Na bočných vetvách sa u nich vytvárajú vzpriamené alebo previsnuté korkové lišty. Puky sú relatívne malé, zavalité s malými bielymi chĺpkami (lupu!). Listy bresta sa dvomi znakmi úplne odlišujú od listov iných druhov stromov: najmä asymetrickou bázou ich čepele a dvakrát ryhovaným okrajom listu. Listy brestu sú striedavé a líšia sa od seba tvarom i veľkosťou. Spoločné majú to, že sú podlhovasté, vajcovitého až elipsovitého tvaru, dĺžky 6 – 10 cm, drsné a na povrchu lesklé a tmavozelené. Kvety vyrastajú ešte pred rašením prvých lístkov, vo februári až marci. Sú drobné, obojpohlavné, nahromadené v hustých zväzkoch dĺžky a sú vetrom opelivé. Z nich sa vyvinú plody - blanitokrídlaté nažky 1,5 - 2,5 cm dĺžky a 0,5 - 1,5 cm šírky. Charakteristickým znakom brestu je tvorba množstva bočných koreňov a na kmeni bočných konárov. Drevo brestu je kruhovito pórovité, máva širokú beľ a hnedé jadro, ktoré po vysušení získava výrazné červeno hnedé sfarbenie. Drevo je tvrdé, ťažké a húževnaté. Dobre sa opracováva a vysoko sa cení.
Rozšírenie
Brest hrabolistý sa vyskytuje prirodzene vo viacerých častiach Európy. Okrem severo- západnej Európy a Škandinávie je rozšírený až po Kaukaz a do Malej Ázie. V Rakúsku je roztrúsený až hojný, v Korutánsku nerastie. V národnom parku je rozšírený a rastie hlavne v čerstvých tvrdých luhoch.
Ohrozenie a ochrana
Bresty ako také, ale najmä Brest hrabolistý, sú vo viacerých krajinách ohrozované nebezpečnou hubovou chorobou, ktorá ich zdecimovala až na pokraj vyhynutia. V Európe i v Rakúsku je ohrozeným druhom, regionálne, napr. v Alpách, silne ohrozený druh. V národnom parku sa pozoruje silný ústup tohto druhu.
Spôsob života
Brest hrabolistý je teplomilný druh stromu, kolínneho vegetačného stupňa pahorkatín, ktorý si vyžaduje primerane veľa svetla. Rastie na slnečných stráňach, pozdĺž pririečnych lužných lesoch, ako aj v povodí väčších riek a potokov. Dáva prednosť pôdam drenážovaným, striedavo vlhkým, čiastočne zaplaveným i hlbokým pôdam bohatých na živiny. V národnom parku rastie v čerstvých tvrdých luhoch. Následkom ochorenia, ktoré postihuje bresty (zapríčiňuje ho huba Ceratocystis ulmi a rozširuje chrobák podkôrnik brestový), bresty skoro úplne vymreli.
Zaujímavosti
Už od prehistorického obdobia boli bresty s ľudmi navzájom spätí. Bresty sú svedkami historického vývoja ľudstva. Mnohé časti týchto drevín slúžili ako potrava pre ľudí, alebo krmivo pre ich dobytok, z dreva brestov sa vyrábali umelecké predmety, využívalo sa v ľudovom liečiteľstve. Staré pohanské kulty spojené s brestom neskôr z časti prebralo kresťanské náboženstvo a niektoré výnimočné stromy sa zasväcovali svätým. Z pohľadu bývalého významu zohráva dnes brest oveľa menšiu rolu. Jeho drevo sa hodí na výrobu nábytku a je odolné aj pod vodou. V roku 1918 ľudia vo Francúzsku pozorovali ochorenie brestov. Epidémia sa rýchlo šírila celou Európou a dnes je vyše 90% všetkých brestov napadnutých, takže je tu reálna hrozba vyhynutia brestov.