Ježohlav vzpriamený získal svoje meno vďaka pichľavým plodom nažkám zoskupeným do guľovitých útvarov. Je blízkym príbuzným mohutnejšej rastliny pálky, v blízkosti ktorej sa v močarinách často aj vyskytuje.
Charakteristické znaky
Ježohlav vzpriamený dorastá do výšky 50 až 150 cm. Listy na stonke sú striedavé, na báze sú trojhranné. Nekvitnúce rastliny ježohlava a pálky sa dajú od seba dobre odlíšiť aj podľa farby: ježohlav ich má svetlozelené, pálka zasa modrozelené. Ježohlav sa dá zameniť aj s vegetatívnymi exemplármi okrasy okolíkatej, tá má však červenkasté bázy listov a na spodu stopky má púčiky. Ježohlav, na rozdiel od príbuzných druhov, nikdy netvorí plávajúce listy. Na jednotlivých konárikoch stonky sa nachádzajú hore hlávky samčích a dolu samičích kvetov. Ježohlav kvitne od júna do augusta. Plazivý podzemok vytvára množstvo výhonkov.
Rozšírenie
Celý rod Sparganium zahŕňa okolo 20 rozličných druhov, ktoré sú takmer výhradne rozšírené na severnej pologuli. Iba jeden druh sa vyskytuje na južnej pologuli na Novom Zélande. Areál rozšírenia ježohlava vzpriameného sa tiahne od severnej Afriky až za polárny kruh a smerom na východ až do Japonska. Rastie v stojatých a mierne tečúcich vodách, v močiaroch, vodných priekopách a na mokraďových lúkach. Vyskytuje sa aj v horských pásmach.
Ohrozenie a ochrana
Ježohlav vzpriamený je v Rakúsku najrozšírenejším druhom svojho rodu. Vyskytuje sa vo všetkých rakúskych spolkových krajinách. Vo vedeckej literatúre sa publikovalo viacero ohrozených poddruhov tohoto druhu. Podľa viedenského nariadenia o ochrane prírody sú všetky druhy rodu Sparganium čiastočne chránené.
Spôsob života
Ježohlav vzpriamený rastie v plytkých vodách s hĺbkou 30 - 60 cm. V období kvitnutia najprv vykvitnú samčie a až po nich samičie kvety. Patrí medzi vetromopelivé druhy. Guľaté pichľavé súplodia sa po dozretí rozpadnú na nažky, ktoré po okolí rozširujú vodnéi vtáky a voda. Dobre klíčia na suchých bahnitých pôdach. V hustých trstinových spoločenstvách je ich vyklíčenie prakticky nemožné. Zakorenené rastliny sa rozmnožujú aj výhonkami z podzemnku. V rámci koreňového systému platí u ježohlava tzv. deľba práce: časť koreňov má na starosti ukotvenie rastliny v pôde a časť má na starosti vyživovanie rastliny prijímaním živín z okolitého prostredia.
Zaujímavosti
Fosílne zbytky ježohlava sa našli aj pri vykopávkach v starých kolových ľudských obydliach. Dlhé listy sa asi používali na prekrytie strechy, spodné šťavnaté časti stonky ježohlava sa dajú jesť surové alebo ako varená zelenina.