Pôvodný divý kapor, predok plemena všetkých chovných kaprov, je zaradený medzi kriticky ohrozené druhy rýb. V národnom parku sa robia opatrenia na dosiahnutie priaznivého stavu daného druhu.
Charakteristické znaky
Dĺžka tela kapra je do 50 cm, max. 1,2 m. Telo kapra je vzpriamené, z bokov sploštené, z kútikov papule mu vyrastajú 4 fúziky. Má dlhú chrbtovú plutvu, mohutná chvostová plutva je hlbšie vykrojená. Sfarbenie kapra je šedozelené, brucho má svetlé, plutvy sú často červenkasté.
Rozšírenie
Vyskytuje sa v strednej Európe v stojatých i mierne tečúcich vodách s bujnou rastlinnou vegetáciou, zväčša v starých zarastených riečnych ramenách s jemným sedimentom. Na neresenie potrebuje čerstvo zaliate mokraďové lúky! V súčasnosti sa v Rakúsku vyskytujú zbytky jeho reprodukcie schopnej populácie v oblasti Dunaja na východ od Viedne.
Ohrozenie a ochrana
V Európe je kapor divý kriticky ohrozeným druhom, čo je zapríčinené úbytkom jeho reprodukčných biotopov následkom regulácií tokov. Ďalšou hrozbou je tlak rybolovu a vysadzovaním rôznych kultivovaných foriem kaprov.
Spôsob života
Živí sa prevažne drobnými pôdnymi živočíchmi ale aj rastlinnou potravou. Zimné obdobie prežíva kapor na dne stojatých vôd. Neresenie prebieha pri teplote 18-20 stupňov Celzia, kedy samička kladie lepkavé vajíčka na vodné rastliny v stojatých vodách alebo zaplavenej tráve.
Zaujímavosti
Kultivované formy kapra divého sa vyznačujú vyšším chrbtom; zrkadlový druh kapra (lysec) sa od koženého (hladkého) druhu líši zmeneným alebo redukovaným počtom šupín. Špeciálny podporný projekt na záchranu daného druhu v kooperácii so zainteresovanými zástupcami rybárskych organizácií má umožniť vytvorenie priaznivých podmienok na prežitie daného druhu v tejto oblasti.