Výr skalný patrí do radu sovotvaré. Je najväčším druhom sovy v Európe. Svojou veľkosťou je len o niečo menší ako orol skalný.
Charakteristické znaky
Výr skalný má hnedo-čierne brucho a o trochu tmavšiu vrchnú časť tela. V súčasnej dobe jestvuje 14 známych poddruhov tohto druhu. Je však predpoklad, že ich počet ešte stúpne, pretože genetické analýzy z Ázie ešte nie sú vyjasnené. Jednotlivé poddruhy sa od domáceho stredoeurópskeho druhu odlišujú najmä veľkosťou a sfarbením. Charakteristickým znakom u výra sú červeno-oranžové oči a výrazné perové „ušká“ zo vztýčených pierok na hlave. Samičky sú výrazne väčšie od samcov a od juhozápadu smerom k severovýchodu sa zvyšuje nárast ich veľkosti i hmotnosti (= Bergmannovo pravidlo, t.j. Carl Bergmann, fyziológ a anatóm ako prvý opísal v roku 1847 nárast veľkosti i hmotnosti smerom z teplejšej do chladnejšej oblasti u teplokrvných zvierat jedného druhu). Tieto sovy dorastajú do veľkosti cca 60 až 75 cm, ich rozpätie krídel je od 160 do 188 cm. Samice v Nórsku môžu vážiť až 4200 g, najťažšia stredoeurópska samička dosiahla hmotnosť 3200 g. Ich zobák je tmavohnedý až čierny.
V čase párenia, od februára do začiatku marca a v októbri, sa samec vo svojom revíri ozýva typickým hlasným hlbokým „u-hu“ a pretiahnutým pokrikom „šrié“. Samičky spievajú vo vyšších tóninách a zriedkavejšie.
Rozšírenie
Druh Bubo bubo je rozšírený v celej Ázii, v Afrike, v častiach Severnej Ameriky a v Európe. Nevyskytuje sa na Britských ostrovoch. Z hľadiska lovu uprednostňuje výr otvorenú krajinu s bohatou štruktúrou a lesnými spoločenstvami. Hniezdi vo výklenkoch skál, niekedy aj v zrúcaninách. V Národnom parku Donau-Auen sa vyskytuje pri južnom brehu Dunaja.
Ohrozenie a ochrana
V Rakúsku je Bubo bubo potencionálne silne ohrozeným druhom. V Dolnom Rakúsku je potencionálne ohrozený, je zaradený do 4. kategórie ohrozenia.
Spôsob života
Samička sedí na vajíčkach od marca do júla, po 30 dňoch sa liahnu mláďatá. Päť mesiacov sú mláďatá kŕmené malými cicavcami i vtákmi (do veľkosti zajaca), najmä myšami, potkanmi, králikmi a ježmi. Mladé sa liahnu od apríla až do septembra, niekedy aj tri generácie v jednom roku. Sú kŕmené poľnými myšami , piskormi, malými cicavcami a niektorými menšími vtákmi.
Zaujímavosti
Pri ideálnych podmienkach a dobrom zdraví sa môžu niektoré sovy dožiť vysokého veku. Vo voľnej prírode sa našiel okrúžkovaný exemplár starý maximálne 27 rokov. Úmrtnosť mláďat je žiaľ až 70 %. Ich prirodzenými nepriateľmi, ktorí niekedy objavia ich hniezda, sú kuny a líšky.
Počas letu môže výr skalný odniesť korisť tak ťažkú ako sú dve tretiny jeho hmotnosti (malé srnča, kačicu).