Užovka obojková sa dá ľahko určiť podľa dvoch žltých škvŕn, ktoré má umiestnené za hlavou. Je vynikajúcim plavcom a potápačom a väčšinu koristi uloví vo vode a v jej okolí.
Charakteristické znaky
Sfarbenie kože na chrbte má sivé až hnedasté alebo olivovo zelené so 4 až 6 pozdĺžnymi radmi tmavo šedých až čiernych škvŕn. Na bokoch krku má z každej strany škvrnu bielej, bledožltej alebo oranžovo-červenej farby. Škvrna je ohraničená čiernou obrubou v časti smerom ku chvostu. Už aj mladé užovky majú za hlavou bledožlté škvrny, tým však ešte chýba čierna obruba. Niekedy sa objavia aj skoro úplne čierne užovky obojkové. Dĺžka tela u samcov je od 60 do 70 cm, u samičiek od 80 do 100 cm. Veľké exempláre merajú aj 2 m. Štíhle telo je pokryté výrazne kýlovitými šupinami; hlava je zvrchu pokrytá 9 veľkými rohovitými štítkami, čo je typickým znakom všetkých domácich užoviek.
Rozšírenie
Užovka obojková je rozšírená po celom Rakúsku. Je tu aj najbežnejším hadom. Vyskytuje sa v blízkosti vodných plôch.
Ohrozenie a ochrana
Daný druh užovky je najbežnejším hadom v Rakúsku. Napriek tomu je tento druh označený za ohrozený.
Spôsob života
Užovky obojkové sú silne naviazané na vodu. Vedia výborne plávať a potápať sa a väčšinu koristi uloví vo vode a v jej okolí. Živí sa žabami, ropuchami, mlokmi, rybami a žubrienkami, ktoré najprv premôže a potom zaživa zhltne. Ak ju niečo vyruší, alebo cíti nebezpečenstvo, vkĺzne ticho do vody alebo do skrýše. Zimné obdobie od októbra do apríla prespia užovky vo väčších skupinkách v pobrežných dutinách vodných plôch, v starých kmeňoch stromov, atď. V marci až v apríli vychádzajú zo svojich zimných skrýš a po prvom zvliekaní sa začínajú páriť. Často sa pri párení zoskupí väčšie množstvo užoviek na jednom mieste. Samičky potom kladú oválne vajíčka dĺžky 25 až 40 mm v počte 10 až 30 kusov do kmeňov starých stromov, do hromady lístia alebo pod hrudy zeme. Pri liahnutí si musia mladé užovky natrhnúť obal vajíčka špeciálnym vaječným zubom. Dĺžka tela mladých užoviek je 18 cm.
Zaujímavosti
Pri napadnutí sa užovka obojková nebráni tým, že protivníka pohryzie, ale zo svojej pachovej žľazy vypustí na neho smradľavý žlto-biely sekrét! Tento výlučok dlho cítiť na koži a oblečení. Ďalšou formou jej obrany je tá, že sa tvári ako mŕtva. Užovka sa spolovice pretočí na chrbát, ochabne, zreničky vyvráti nadol a jazyk jej ovisne von z papule. Po čase znovu ožije a snaží sa utiecť do úkrytu.