Hadovka je svojím kovovo-modro-jagavým sfarbením veľmi nápadný druh vážky. V národnom parku sa zdržiava zväčša pri prietočných starých ramenách, málokedy vo väčších kŕdľoch.
Charakteristické znaky
Dľžka tela vážky je okolo 5 cm, rozpätie krídel 6 až 7 cm. Sfarbenie krídel niektorých jedincov je v zelených odtieňoch so širokou, tmavo-modrou dúhovou škvrnou. Škvrna začína v strednej časti krídla a pred špičkou krídla končí. Farba tela je modro-zeleno jagavá. Krídla samičiek sú zelenkasté, telo je kovovo zelené. Samce a samičky lietajú pozdĺž brehov vôd pôvabne ako motýle.
Rozšírenie
Hadovka jagavá je všeobecne rozšírená od Atlantiku až po Čínu. V národnom parku sa zdržiava zväčša pri prietočných starých ramenách.
Ohrozenie a ochran
V Európe nie je hadovka ohrozeným druhom, v Nemecku je na listine výstrahy možného ohrozenia, v Rakúsku je potencionálne ohrozeným druhom. V národnom parku sa vyskytuje v hojnom počte (pri starých prietočných ramenách).
Spôsob života
Samček si ohraničuje svoj revír zvláštnym vznášavým letom. Votrelcov nemilosrdne napáda a vyháňa zo svojho územia. Samičky kladú vajíčka na časti plávajúcich vodných rastlín, pri kladení vajíčok vydržia byť ponorené aj dlhší čas pod vodou. Larvy sa vyvíjajú dva roky a zdržiavajú sa na vodných rastlinách a pri ich koreňoch v pobrežnej zóne vôd.
Zaujímavosti
Hadovky lesklé ovládajú deväť rôznych typov letu, ako napr. let za korisťou, let revírom, výstražný let, vlnkovitý let a zásnubný let. Zaujímavé je ich chovanie v období párenia. Samčekovia najprv ukazujú prilietajúcim samičkám svoju žlto-bielu spodnú koncovú časť svojho bruška. Potom jej predvedú zásnubný typ letu, pri ktorom dochádza k páreniu. Veľmi pozoruhodné je oplodnenie samičky. ktoré J.K.Waage v roku 1979 prvýkrát pozoroval na americkom druhu hadovky. Waage dokázal, že ligula, tzv. „sekundárny“ penis na 2. brušnom segmente, neslúži iba na prenos spermií. Slúži hlavne ako vysokovýkonný mechanizmus na vyprázdnenie spermií predošlého partnera samičky z jej genitálií.