Let kalužiačika malého je nezameniteľný s letom iného vtáka. Najprv letí veľmi nízko nad vodou a potom strieda let s plochým mávaním krídel s kĺzavým letom, kedy má krídla zahnuté dozadu. V sede na kameni kýve zadnou časťou svojho tela podobne ako trasorítka.
Charakteristické znaky
Dĺžka tela kalužiačika je od 19 do 24 cm, rozpätie krídel od 35 do 40 cm, hmotnosť sa pohybuje od 40 g do 55 g. Telo dospelého jedinca je zvrchu zelenkavo-sivo-hnedé s jemným vlnkovitým vzorom, na spodnej strane je biele s bielym klinom pred začiatkom krídla. Počas letu je viditeľná biela stuha krídla. Mladé vtáky sú veľmi podobne sfarbené ako dospelé, líšia sa svetlými okrajmi peria a výraznejšou kresbou na vrchnej strane tela. Pri vzlete a keď ho niečo vyruší, ozýva sa jasným a prenikavým krikom „hii dii dii, hii dii dii“. V období párenia sa ozývajú jeho dlhé a jednotvárne sekvencie „pitivi di pipitivi vi dii“, ktoré na prilákanie samičky kombinuje s trasením krídel. Jeho výstražný krik je „hiiiijt“. Samec ponúka samičke na zemi viaceré hniezdne kotlinky, ktoré sú dobre zamaskované okolitou vegetáciou. Samička kladie vajíčka na štrkovito-piesčitých brehoch riek a jazier s hustejšou vegetáciou. Samička si zvolí hniezdisko, ktoré vystelie trávou a medzi aprílom a júlom do neho znesie 4 ligotavé žlto-hnedé vajíčka s červeno-hnedými fľakmi. Po asi 21 dňoch, počas ktorých sedia na vajíčkach obidvaja rodičia, sa vyliahnu mladé. Ak hrozí nebezpečenstvo, samček napáda votrelca s hlasným krikom, zatiaľ čo samička uteká s mladými do húštiny. Po 30 dňoch sa mladé kalužiačiky osamostatnia. Hniezdia iba raz do roka. V Národnom parku Donau-Auen patrí kalužiačik medzi vzácne druhy hniezdičov.
Rozšírenie
Vyskytuje sa v celej Európe a miernych oblastiach Ázie. Na zimu vtáky odlietajú do južnej Európy a Afriky, niektoré ostávajú v severozápadnej časti Európy.
Ohrozenie a ochrana
Kalužiačik malý patrí ku chráneným živočíšnym druhom. Na niektorých územiach v Rakúsku je potencionálne až kriticky ohrozeným druhom.
Spôsob života
Kalužiačik vyhľadáva štrkovito-piesčité brehy riek a jazier, ako aj skalnaté brehy. Vyskytuje sa pri horských riavach až do nadmorskej výšky 4000 m n. m. Stojaté vody tieto kulíkovité vtáky až tak nepriťahujú, vyhýba sa bahnitým brehom. Živí sa žubrienkami, červami, hmyzom, mäkkýšami, kôrovcami a pavúkmi.
Zaujímavosti
Druh Actitis hypoleucos prichádza v čase párenia na reprodukčné biotopy spolu s partnerkou a okamžite si tam začne obsadzovať revír.