Syseľ je hlodavec a patri do čeľade vevericovitých. V svojom okolí na seba upozorňuje prenikavým pískaním. Svojím “panáčkovaním” (stoj na zadných nohách) neustále pozoruje svoje okolie.
Charakteristické znaky
Syseľ má štíhle telo dlhé asi 20 cm, chvost je dlhý 6 cm. Dospelé zviera môže podľa ročného obdobia vážiť okolo 200 až 430 g. Srsť má krátku a lesklú so žlto-šedým sfarbením. Zimnú srsť má oveľa hustejšiu než letnú. Nohy sú relatívne krátke, ale pevne stavané. Oči má nápadne veľké, ďaleko od seba posadené (po stranách lebky). Pružné lícne vaky na odkladanie potravy má relatívne malé. Okolo nosa majú sysle hmatové fúzy.
Rozšírenie
Syseľ je rozšírený hlavne v stepných oblastiach južnej Európy, v Rakúsku dosahuje západnú hranicu svojho výskytu. Uprednostňuje stepné územia, suché travinno-bylinné oblasti. Lesom a bujnej vegetácii sa vyhýba.
Staršie brožúry sprievodcov prírodou uvádzajú, že aj na území dnešného Národného parku Donau-Auen žili sysle v suchých travinno-bylinných spoločenstvách. Rozšírené boli najmä v nížine Marchfeld.
O roku 2009 je na Zámockom ostrove v Centre národného parku – zámok Orth voľný výbeh sysľov so sysliou kolóniou!
Ohrozenie a ochrana
Daný druh je uvedený v Červenom zozname IUCN, čiže je klasifikovaný ako ohrozený druh. Syseľ patrí k prísne chráneným druhom zvierat, na záchranu ktorého musia byť vyhlásené špeciálne chránené územia. Terajšie územie jeho výskytu je oveľa menšie ako kedysi, je veľmi rozdrobené. Tento stav je zapríčinený nedostatkom stepných území a intenzívnym zmechanizovaným poľnohospodárstvom. Ďalším problémom je nárast vegetácie absenciou častejšieho kosenia.
Spôsob života
Syseľ je aktívny cez deň a zdržuje sa iba na zemi. Kvôli svojej bezpečnosti stále stráži svoj biotop a vzdušný priestor nad ním. Ak sa pri obydlí sysľa zjaví nepriateľ, dáva to najavo výstražným hvizdom. Sysle sa skrývajú až vtedy, keď sa nepriateľ naozaj približuje.
Jestvujú dva druhy syslích stavieb. Syslie hniezdo si syseľ buduje až v metrovej hĺbke a má k nemu niekedy až päť vchodov. Slúži na odchov mláďat a na zimný spánok, kedy sa vchody zvnútra uzatvoria hlinou. V slepo končiacej chodbičke je záchod. Ďalšie stavby sú iba jednoduché chodby, v ktorých má syseľ úkryt pred nebezpečenstvom.
Každý syseľ má svoju vlastnú stavbu, ktorú si sám vyhrabal. Sysle hrabú veľmi rady, potrebujú však na to hlbokú a suchú pôdu. Prednými končatinami a čiastočne aj zubami si hrabú zem pod brucho a odtiaľ ju zadnými nohami vyhadzujú za seba.
Tesne pred zimným spánkom, na ktorý sa chystajú už v auguste, najneskôr v septembri, dosahujú zvieratá najvyššiu hmotnosť. Počas jarných a letných mesiacov si robia aj zásoby potravy vo svojich podzemných obydliach, tie však neslúžia ako zásoby na zimu. Hlavnou zložkou potravy sysľov je rastlinná strava, ako semená, zrno, korienky, cibuľky a zelené časti rastlín. Pritom neohrdne ani chrobákmi a húsenicami motýľov.i
V období párenia sa, v apríli, sa samček snaží oplodniť čo najviacej samičiek vo svojom revíri. Po 26 dňoch tehotenstva samička privedie na svet do mäkučkého hniezda 2 až 10 mláďat, o ktoré sa stará výlučne samica. Syseľ sa dožíva šesť až jedenásť rokov.
Medzi jedincami nejestvujú skoro žiadne sociálne vzťahy, preto sa nedá hovoriť o pravých kolóniách.
Zaujímavosti
Počas zimného spánku syseľ Spermophilus citellus úplne znehybnie. Teplota jeho tela klesne z 37° na 6°C. Zároveň sa drasticky zredukuje aj objem krvi. Pri hrozbe, že telesná teplota klesne pod 5°C, začne sa cicavec „triasť od zimy“. Vtedy sa zo zásoby podkožného tuku produkuje v organizme teplo. Preto má syseľ na jar iba polovicu svojej jesennej hmotnosti.