Bobor je najväčší hlodavec severnej hemisféry. Je dobre prispôsobený životu vo vode: svojou hustou srsťou, plávacími blanami a uzatvárateľnými ušnými otvormi. Vydrží sa potápať pod vodou až 15 minút, a dokonca aj v zime pod ľadom.
Charakteristické znaky
Dĺžka tela od hlavy po chvost je 75-100 cm; dĺžka chvosta 30-40 cm; hmotnosť 13-35 kg; výška v kohútiku 35-40 cm; dĺžka života do 20 rokov. Tvar tela je nemotorný, farba srsti bledo hnedá až čierna. Zadné veľké nohy majú plávacie blany, predné končatiny sú menšie, sú pohyblivé a zručné. Chvost má široký, bez srsti. Ak sú plávajúce bobry rozrušené, pred ponorením silne plieskajú chvostom o vodnú hladinu.
Rozšírenie
V lesnej zóne severnej hemisféry od Európy po severovýchodnú a centrálnu Áziu. V Rakúsku žije v Dunajsko- moravsko-dyjských luhoch. Šíri sa do viedenskej Weinviertel do pohoria Wienerwald, vyskytuje sa v okolí Inn a Salzach popri Dunaji proti prúdu po Linz.
Ohrozenie a ochrana
V Rakúsku bol bobor v polovici 19. storočia vyhubený. Od roku 1970 sa opäť vyskytuje pri Salzach a Inn, ako aj v dunajských luhoch východne od Viedne.
Spôsob života
Bobor sa živí výlučne rastlinnou potravou (okolo 170 rôznych druhov rastlín!), nežerie žiadne ryby! V lete si pochutnáva väčšinou na vodných a pobrežných druhoch rastlín, na jeseň a v zime obhrýza dookola stromy až sa zvalia a týmto spôsobom sa dostáva k ich šťavnatým púčikom a tenkej kôre na výhonkoch. Týmto spôsobom obohacuje štruktúru brehov vôd a vytvára rôznym druhom zvierat, napr. rybám, korytnačkám či vtákom, skrýše a pozorovateľne. Aktívnym je aj v zimnom období. Pod vodou a ľadom si ako potravu uchováva konáriky zo stromov. V našom regióne si zväčša nestavia žiadne hrady. Obýva nory, ktoré si vyhrabáva v ílovitých brehoch riek a ktorých vstupné otvory sú umiestnené pod vodou. Vzhľadom k tomu, že výška vodnej hladiny Dunaj cez rok silne kolíše, si v tesnej blízkosti Dunaja bobor hrádze nestavia. Na starých dunajských ramenách, vzdialených od hlavného toku, sa tieto bobrie stavby vyskytujú, čím udržiavajú minimálnu výšku vodnej hladiny (50 cm).
Bobry žijú vo veľkých rodinách, ktoré tvoria rodičia, mláďatá z minuloročného i tohtoročného vrhu. Dvojica žije spolu celý život. Staršie mláďatá sa z rodičovskej nory vyháňajú za hranicu ich revíru (100 m až 1500 m pozdĺž rieky). Preto sa bobry tak rýchlo šíria.
Bobry svojou činnosťou, napr. váľaním stromov, podhrabávanie brehu, majú veľký vplyv na zmenu životného prostredia pozdĺž rieky. Po období rozmnožovania prichádzajú v mesiacoch január až február na svet mladé. Bobry sú najviac aktívne na súmraku a v noci.
Zaujímavosti
Bobry boli v minulosti (pre pižmo, hodnotný tuk, semenníky a krv na liečebné účely, tzv. bobria lekáreň) silno prenasledovaným druhom, čo viedlo k ich vyhubeniu. Okrem toho bol lovený pre vzácnu kožušinu, ako aj mäso, ktoré sa jedlo počas kresťanského pôstu. V roku 1863 bol na území Dolného Rakúska zabitý posledný bobor pri obci Fischamend. Mnohé názvy obcí a tokov sú dôkazom toho, že v minulosti tu bol bobor veľmi rozšíreným druhom.