V dunajských luhoch sa dá často pozorovať tento „lietajúci klenot“, keďže v rámci Rakúska tu stále nachádza výborné podmienky na zahniezdenie. Tak isto, ako aj kulík riečny a kalužiak riečny, je rybárik dokonale prispôsobený zmenám v krajine spôsobených dynamikou riečnych vôd. Je bytostne závislý na vzniku hlinito – piesčitých riečnych brehov, v ktorých si buduje svoje hniezda, ale potrebuje aj členité pobrežné štruktúry s naplaveným mŕtvym drevom a prevísajúcimi konármi stromov nad vodnou hladinou. Tieto využíva ako svoje pozorovateľne, na ktorých v sede číha na svoju korisť – menšie rybky. Ak zbadá rybku, vrhá sa rýchlym strmhlavým letom pod vodnú hladinu, uchopí rybu do zobáka a vracia sa späť na svoju pozorovateľňu.
Charakteristické znaky
Rybárik riečny je v strednej Európe jediným zástupcom vtáčej čeľade (rybárikovité), ktorá je veľmi početná nejmä v tropických oblastiach a jedince ktorej sa vyznačujú veľkou pestrosťou. Rybárik je sfarbením svojho peria tak jedinečný, že sa nedá zameniť so žiadnym iným druhom vtákov žijúcich v tejto oblasti. Farba vrchnej časti tela je žiarivo azúrovo- modrá až smaragdovo-zelená, spodná časť hlavy a tela sú sfarbené na oranžovo. Pri striehnutí na korisť sa učupí do guličky. Takmer štvrtinu dĺžky jeho tela tvorí dlhý dýkovitý zobák. Za pomoci dobrého ďalekohľadu sa dajú od seba odlíšiť aj jednotlivé pohlavia tohto druhu: samička má bázu zobáka červenú, samček čiernu.
Rozšírenie
Rybárik riečny je veľmi rozšíreným druhom, ktorý obýva všetky druhy mokradí v južnej Európe a zasahuje aj na rozsiahle územie Ázie až po Japonsko, Čínu, Indiu a Novú Guineu. V Európe sa nevyskytuje iba v severných zemepisných šírkach ( Škótsko, Škandinávia). V Rakúsku je najdôležitejšou oblasťou jeho hniezdenia územie Národného parku Donau-Auen, ďalšími dôležitými oblasťami sú okrem častí Podunajskej nížiny aj územie Moravsko-dyjských luhov, ako aj oblasti niektorých prítokov Dunaja (rieka Pielach), ale aj rieky v pohorí Hügelland vo východnom Štajersku a južnom Burgenlande. V iných rakúskych oblastiach sa rybárik ako hniezdič vyskytuje iba lokálne alebo iba v určitom období roka.
Ohrozenie a ochrana
V dôsledku regulácií niektorých tokov v Rakúsku sa tam rybárik riečny prestal vyskytovať a to je aj príčinou, prečo sa ocitol na Červenom zozname „kriticky ohrozených“ druhov. Aj v predošlých rokoch jeho stav mierne poklesol. Jednou z príčin je aj znečisťovanie vôd toxickými chemikáliami z priemyslu, ale aj eutrofizáciou vôd – spôsobenou prílišným hnojením pôd v poľnohospodárstve a komunálnymi odpadovými vodami. Negatívny populačný trend daného druhu sa dá pozorovať vo väčšej časti Európy, najmä v tzv. „vyspelých „krajinách strednej a západnej Európy. Rovnako, ako aj u iných európskych ohrozených druhov vtákov, je podľa smernice EÚ o ochrane vtákov kladený dôraz na osobitú ochranu ich biotopov vyhlasovaním chránených vtáčích území.
Spôsob života
Rybárik riečny sedí zvyčajne vzpriamene alebo zhrbene asi vo výške 1 m nad vodnou hladinou na suchom konári, mŕtvom naplavenom dreve, či obnaženom koreni stromu a pritom číha na menšie rybky. V lete loví aj larvy hmyzu. Ak zbadá rybku (dĺžky cca 4-7 cm), vrhá sa za korisťou, často po krátkom „vibračnom lete“, rýchlym strmhlavým letom pod vodnú hladinu, niekedy až na dno rieky. Často strieda dobu číhania za korisťou s dobou lovu (cca 10 minút). Hniezdo tvorí holá dutina na konci chodbičky, ktorú si sám vyhĺbi do hlinitého svahu blízko vody. Pred predátormi a záplavami sa chráni tým, že si vstup do hniezda (ktorý aspoň spočiatku nie je zarastený rastlinami), buduje vo svahu na najvyššom možnom mieste, čo je výhodné aj pre jeho prílety do hniezda.
Zatiaľ čo populácie rybárika riečneho, ktoré hniezdia v oblastiach severnej a východnej Európy, na zimu migrujú na juh, v strednej Európe sú rybáriky iba čiastoční migranti, t.j. svoje hniezdiská opúšťajú iba na krátky čas, keď napr. zamrznutím vodnej plochy nemajú dostatok potravy.
Zaujímavosti
Rybáriky riečne patria k „najproduktívnejším“ druhom vtákov. V priebehu roka môžu priviesť potomstvo tri až štyrikrát, pričom sa vždy narodí 6 – 7 mláďat. Takto si vyrovnávajú veľké populačné výkyvy, ktoré spôsobuje vysoká úmrtnosť u mláďat a najmä extrémna zima. Takéto udalosti môžu úplne zeliminovať populácie rybárika a potom trvá viac rokov, kým sa počet jedincov tohto druhu znovu obnoví.