Vnímavý návštevník národného parku sa počas svojej prechádzky často stretne so skokanmi. Zväčša si však tieto ílovito sfarbené živočíchy všimnete až vtedy, keď sa veľkými skokmi strácajú v bujnej vegetácii.
Charakteristické znaky
Táto štíhla ílovito až tmavohnedo sfarbená žaba nemá na chrbte výrazné kresby. O to nápadnejšie sú tmavšie priečne pruhy na jej predných a zadných končatinách. Najlepším určovacím znakom, ktorým sa odlišuje od iných tunajších hnedých žiab, je viditeľný veľký ušný bubienok. Jeho veľkosť zodpovedá priemeru oka a jeho vzdialenosť od oka je menšia ako polovica priemeru bubienka. Koža na bruchu je belavá bez škvŕn. Rovnako ako u všetkých „hnedých žiab“ mu cez oko prechádza tmavohnedá škvrna.
Rozšírenie
Všeobecne je rozšírený od Francúzska po Čierne more, vyskytuje sa v nižších nadmorských výškach. V Národnom parku Donau-Auen patrí k najrozšírenejším obojživelníkom a využíva každé vodné prostredie ako reprodukčný biotop.
Ohrozenie a ochrana
Tento druh je v Rakúsku zaradený medzi ohrozené druhy. Skokani sú v celej Európe chránené predpismi EÚ smernicami a konvenciami.
Spôsob života
Na jar sa prakticky vo všetkých stojatých vodách objavujú nápadné chumáče vajíčok skokana štíhleho, ktoré sú upevnené na konárikoch a vodných rastlinách. Neskôr sa objavujú na vodnej hladine a v optimálnych reprodukčných biotopoch sa dá pozorovať až niekoľko stoviek vajíčok. Skokani obsadia takmer všetky jarné kaluže, do ktorých plodné samice nakladú zhluky vajíčok – v počte 1000 kusov. Veľkosť populácie skokanov sa dá podľa toho dobre odhadnúť.
Medzi nakladenými vajíčkami a ich okoIím prebiehajú skryté hry prírody. Malé jednobunkové riasy postupne prenikajú do želatínových kapsúl vajíčok, čo najbližšie k embryu. Tu majú riasy svoj raj: zárodok totiž postupne spotrebuváva kyslík a ako všetky živočíchy vydychuje oxid uhličitý. Danú zlúčeninu riasa za pomoci slnečného žiarenia chemicky spracuje a využije na rast svojho organizmu. K tomu potrebuje aj vodu a niektoré soli, ktorých je v danom mikrosvete dostatok. Prítomnosť rias je však na úžitok aj embryu: rastúce riasy totiž produkujú kyslík, ktorý zárodok nutne potrebuje pre svoj život. Vedecké pozorovania dokázali, že pri dostatku rias v prostredí majú v zhluku vajíčok aj tie najvnútornejšie vajíčka dostatok kyslíka. V kalužiach, kde riasy chýbajú, chýba aj kyslík a teda môže dôjst k oneskoreniu vývoja i k odumieraniu zárodkov.
Skokany sa rozmnožujú skoro na jar ako prvé obojživelníky. Často sa v tomto období vyskytujú aj nočné mrazy, takže horné vrstvy vajíčok sú obalené v ľade. Krátke obdobia mrazu vajíčka nepoškodia, dlhotrvajúci mráz môže vajíčka vo vrchnej vrstve poškodiť a zárodky odumierajú. Zhluk vajíčok je obalený rôsolovitou hmotou, ktorá mimo maternice absorbuje vodu a tým napučí a zväčší svoj objem.
Zárodok nie je priamo obalený daným rôsolom. Vyvíja sa v malej vodnatej kapsule obklopenej rôsolom. Ako sa potom mladé žubrienky vyslobodia z tejto pevnej rôsolovitej hmoty? Príroda ich vybavila špeciálnymi žľazami, ktorých sekrét rôsol zmäkčuje, čim sa stane priechodným aj pre tú najútlejšiu larvu.
Zaujímavosti
Skokan štíhly je v celom národnom parku najhojnejším druhom z tzv. hnedých žiab. Jeho odborná diagnóza „skákajúca žaba“ je preto pravdivá.