Symbolom Aeskulapa, starovekého gréckeho boha lekárstva, sa stala Aeskulapova palica ovinutá hadom. Dodnes slúži táto Aeskulapova palica ako symbol medicíny, je tzv. „znakom lekárstva“. Týmto hadom je užovka stromová (Äskulapnatter), ktorá obýva aj územie Národného parku Donau-Auen a zdržiava sa hlavne pozdĺž ciest južného svahu lesa.
Charakteristické znaky
Užovka stromová je veľmi dlhý had s dĺžkou tela od 140 do 160 cm. Veľké exempláre dosahujú až 180 cm. Sfarbenie hornej časti tela je jagavo bledo hnedé až olivovej farby, na bokoch a hlave je svetlejšie než na chrbte. Smerom ku koncu chvosta farba tela tmavne. Väčšina chrbtových šupín vytvára svetlý podlhovastý pruh. Brušné štítky sú po stranách ohnuté do výšky a vytvárajú jemnú hranu, ktorá užovkám pomáha pre lezení po stromoch. Užovka stromová má na hlave, ako aj ostatné užovky, 9 hlavových štítov. Mladé užovky majú za hlavou žlté škvrny, ktoré na rozdiel od užovky obojkovej nie sú ohraničené čiernym fľakom. Ich vrchná časť tela je šedá až žlto-hnedá, s kresbou zloženou zo 4 až 6 radov štvorcových alebo okrúhlych tmavých fľakov.
Rozšírenie
Užovka stromová sa vyskytuje skoro vo všetkých spolkových krajinách Rakúska, okrem Vorarlbergu. Tento teplomilný druh nežije vo vysokých nadmorských výškach, v nadmorskej výške do 1 600 m bol už pozorovaný.
Ohrozenie a ochrana
Užovka stromová je evidovaná v červenej knihe ohrozených druhov zvierat.
Spôsob života
Užovky stromové sa živia prevažne myšami, krtkami, jaštericami a vtákmi, ktoré pred zhltnutím zadusia svojím telom. Aj na vajíčkach si rady pomaškrtia. Zdržiavajú sa zväčša na zemi, a v húštinách. Vďaka upraveným brušným štítkom vedia vynikajúco liezť. Tieto užovky sú aktívne počas dňa a za súmraku a uprednostňujú dlhší pobyt na slnku. Pohybujú sa rýchle, elegantne a ticho.
Zaujímavosti
Je to najdlhší had v národnom parku. Koncom júna kladú samičky do opadaného lístia, či do práchnivých pňov 5 – 8 ks okolo 5 cm veľkých vajec. Po 6 až 8 týždňov sa z nich vyliahnu asi 20 cm dlhé mláďatá. Užovky stromové sú dobrí lezci, pozdĺžna ostrá brušná hrana im pri lezení výborne pomáha.
V období párenia si samce navzájom skúšajú svoje sily v rituálnom súboji o samicu: prepletú si krky a snažia sa druhého pritlačiť k zemi. V danom súboji sa nezraňujú.